Úryvok knihy

V ten pokojný večer som zase raz na okamih porozumel zázraku života. Prežíval som neskutočné šťastie. Veď práve ja môžem byť dennodenne v blízkosti učiteľa, učiť sa od neho. Pozorovať ho, ako sa s láskou s každým rozpráva, dokonca aj keď niekoho karhá. Učiteľ nám niektoré príbehy opakoval znova a znova, až kým sme ich nepochopili srdcom. Nikdy nemal medzi nami obľúbenca, všetkým dával najavo ich výnimočnosť, ale aj s láskou usmerňoval to, čo by sme mali na sebe ešte zlepšiť. Učil nás výnimočnosti každého dňa, každého okamihu. Učil nás láskavosti a pokore, učil nás poďakovať sa za dobré i zlé veci, udržiavať rovnováhu. S láskou v srdci nám dookola prehováral do duše a aj tak sme stále všetkému nerozumeli. Tie najjednoduchšie veci sa chápu najťažšie a pochopenie prichádza niekedy pomaly. Je rýchlejšie a bezbolestnejšie zabudnúť ako pochopiť, niečo zmeniť a ísť správnym smerom. Stokrát a znova trvalo učiteľovi, kým zasial semienko do našej mysle, stýkrát sme ho zabudli poliať, aby sto prvý ráz vzklíčilo a niečo zmenilo v našich životoch. V každom príbehu bol jeden z nás, niekto úplne, niekto čiastočne, niekto sa práve na svojej lodi potápal, niekto opäť spadol a opäť sa musel zdvihnúť. No učiteľ bol nemenný, bol tu vždy. Vždy s príbehom, nad ktorým sme premýšľali. Niekomu stačilo sa ponaučiť, niekto musel príbeh prežiť a niekto musel v príbehu uviaznuť. Každého cesta je iná, každý je svojim spôsobom výnimočný. Sme jediné živé stvorenia na Zemi, ktoré majú skutočnú možnosť voľby.

„Si to ty, kto dnes rozhodne,“ opakoval často.
„Môžeš sa pomýliť, môžeš spadnúť, to nie je hanba, keď však nadobudneš pocit, že si neomylný, maj sa na pozore.